Barnes vo svojej najnovšej knihe predstavuje dva pojmy, a to výšku a hĺbku. Ich pomyselný priesečník vidí práve v láske, ktorá je metaforicky definovaná ako niečo, čo nás môže vyniesť do výšin až k oblakom, no zároveň je niečím, čo nás môže poľahky stiahnuť pod rovinu života.
Julian Barnes, držiteľ Man Bookerovej ceny za predošlú knihu Pocit konca, je nepochybne majstrom metafory. Utvrdí nás o tom vo svojej najnovšej knihe, v ktorej disponuje neskonalou úprimnosťou. Nikdy sa na nič nehrá, žiadna maska, póza, pátos, len číra úprimnosť. Aj toto je jedna z vecí, ktorou nás neraz ohúri. Obe knihy však majú veľa spoločného. Rieši v nich veľmi podobné, bolestivé, a život uzatvárajúce životné situácie.
Barnes je známy okrem iného aj tým, že svoje diela člení na viacero dejových fragmentov, ktoré sa na konci akoby spájajú do jedného záveru. Aj teraz zostal verný tomuto zvyku, a rozdelil ju na tri časti. Každú z nich začína tým, že spája dve veci, dvoch ľudí, ktorých dovtedy nik nespojil. Občas to môže vyjsť, inokedy nie, no napriek tomu sa svet zmení, aj keď si to ľudia v tej chvíli nemusia všimnúť.
Prvú časť nazval Zhrešenie výškou. Zavedie nás v nej do histórie, konkrétne do 19. storočia, kde naplno prejavil svoju metaforickosť. Okrem priekopníkov balónového lietania nám predstavuje francúzskeho novinára a fotografa, ktorý ako prvý v tom čase spojí nespojiteľné, a to lietanie s fotografovaním. „Hľadeli sme na našu planétu, miesto, kde sme sa vyvinuli. V porovnaní s veľmi drsným, hrboľatým, ošumelým, ba až nudným mesačným povrchom bola naša Zem celkom malebná, pekná a jemná. Myslím, že každému napadlo, že, aha, prešli sme 384 000 kilometrov, aby sme videli Mesiac, no v skutočnosti za pohľad stojí práve Zem.“
Prvá časť klesá k druhej s názvom Na rovine, ktorá je o (nie práve vzájomnej) láske medzi vzduchoplavcom Fredom Burnabym a najznámejšou herečkou tej doby, Sarah Bernhard. Ilustruje na nich veľmi zamotaný osud zamilovaných, ktorý sa vám už od začiatku bude zdať nepochopiteľný. „Pospolu sú v tom prvom uchvátení, v tom prvom burácavom pocite povznesenia väčší ako ich dve samostatné ja. Pospolu vidia ďalej a vidia jasnejšie.“
Strata hĺbky je treťou a zároveň poslednou časťou knihy, no pre Barnesa tou najosobnejšou. Je to veľmi bolestivá výpoveď o strate milovanej osoby, a je o to citlivejšia, ak je rozprávačom samotný autor. Barnes v nej nijako neopisuje svoj vzťah s manželkou počas jej života, no dopodrobna čitateľa uvádza do vlastných ponurých myšlienok, ktoré prežíval po jej smrti. Veľmi citlivo a obnažene vyobrazil svoje pocity bez toho, aby ich nejakým spôsobom prikrášľoval. O to viac jeho príbeh nabral na sile a dokonca celú knihu venoval práve svojej zosnulej manželke Pat, ktorá v roku 2008 podľahla ťažkej chorobe. „Spojte dokopy dvoch ľudí, ktorých ešte nik nespojil. Niekedy je to ako prvý pokus pripútať vodíkový balón k ohňovému balónu: chcete sa radšej zrútiť a horieť, alebo horieť a zrútiť sa?“
Po dočítaní tejto skutočne kratučkej novely vám ešte dlho budú v hlave rezonovať všetky myšlienky a pocity, ktoré vo vás vyvolá. Sú to znaky, podľa ktorých môžete usúdiť, že v ruke držíte skutočne kvalitnú knihu. Jej ďalším dôležitým znakom je to, že ju prekladal známy Slovenský prozaik Pavel Vilikovský, ktorý je dvojnásobným víťazom literárnej ceny Anasoft litera.
Alexandra Jurišová
