Človek zabúda, pamäť nie (Julian Barnes – Pocit konca)

Autor: Alexandra Jurišová | 22.10.2015 o 9:00 | (upravené 22.10.2015 o 9:14) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  377x

Pamäť. Je to niečo tak silné a zároveň tak krehké. Spomienky v pamäti ostávajú, no človek na ne môže zabudnúť alebo ich jednoducho vypustiť. Nemusia byť ani zlé ani dobré. Stačí, ak niečo znamenajú. 

Čomu by sa dalo väčšmi veriť než sekundovej ručičke? A predsa, aj tá najmenšia radosť či bolesť nám uštedruje lekciu o tvárnosti času. Niektoré emócie ho zrýchľujú, iné spomaľujú. Občas sa zdá, že sme ho zmeškali – až ho potom naozaj zmeškáme, nikdy sa už nevráti.

Najviac o tom, aký významný je čas a ako sa už viac nedá vrátiť späť, vie muž menom Anthony Webster. Tony, ako ho volajú priatelia, je zároveň rozprávačom príbehu v knihe, ktorú Julian Barnes, súčasný britský autor, rozdelil na dve časti. V prvej sa Tony retrospektívne vracia vo svojich spomienkach k stredoškolským a vysokoškolským časom. Spomína na úzky okruh priateľov, ktorý tvoril s Colinom a Alexom.Neskôr sa k nim pripojil Adrian Finn a Veronika, ktorá bola Tonyho vysokoškolskou láskou.Tieto dve postavy neskôr vytvoria ten najzlomovejší moment celého príbehu. 

V druhej časti má Anthony šesťdesiat rokov, je rozvedený a má už dospelú dcéru a vnúčatá. Barnes prostredníctvom neho opisuje, aká krehká môže byť pamäť a spomienky v nej uchované. Tonyho pohľad na vlastnú minulosť sa po uplynutí niekoľkých desaťročí a rozuzlení spletitých ciest mladých ľudí, rapídne mení. Odrazu zistí, že to, čo si o sebe myslel, nie je to, kým v skutočnosti je. A tak sa už viac nechce spoliehať na vlastnú pamäť a spomienky, ktoré akoby už ani neboli jeho. Ako sa však s vlastnou minulosťou vysporiada, keď už nadobúda pocit konca?

Julian Barnes v celej knihe strategicky dopĺňal spomienky Anthonyho Webstera o vlastné filozofické úvahy a názory na starnutie, smrť a zmysel života. Prinúti vás tak uvažovať nad vlastným konaním a nad následkami predošlých rozhodnutí. Neraz nadobudnete pocit reťazovej reakcie, ktorá sa veľmi nepekne odzrkadlí na Tonyho živote. Veľakrát sa vám od prekvapenia naježia vlasy na zátylku, a nevyhnete sa ani častému mračeniu nad niektorými vulgarizmami. Po čase ale zistíte, že bez nich to jednoducho nejde.  

Po dočítaní tohto útleho románu pochopíte, prečo sa najvýznamnejší britskí kritici rozhodli, že si Pocit konca zaslúži jednu z najprestížnejších literárnych ocenení vôbec, a to Man Bookerovu cenu. Len niekto ako Julian Barnes sa dokáže vtesnať do tak malého rozsahu a zanechať v nás tak veľa pocitov a rozporov.

 Alexandra Jurišová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?